Je to za nami. Najlepší víkend na svete! Dvojnožci sa zase ponorili do práce, takže sa hodnotenia teambuildingového venčenia môjkobercovej svorky v Krkonošiach ujali tie najpovolanejšie.

Ja so ségrou. Haf. Rozoberieme tie tri dni na kúsočky, ako naposledy ten vankúš. Chcem povedať, ten samozrejme vybuchol úplne sám!

Piatkové oneskorenie

Mysleli sme, že budeme jediné, kto bude mať na výlete čiernu bodku, ale nakoniec si jeden vykoledoval aj šéf Tomáš. Hoci podľa itinerára bol odchod presne o 18.00 h, prišiel neskoro as chabou výhovorkou. Tvrdil, že do 19:00 v našej predajni asistoval pri výbere koberca pánovi z Turecka.

Ja mám za tie roky v mojej kobercovej svorke do kobercov vhľad a kto to kedy počul, aby od nás Turci kupovali koberce? Aj malé šteňa vie, že naopak my kupujeme koberce z Turecka! Takže podľa mňa spal a nechcel to povedať.

Dorazili sme do Úpy a tam čakal raut. Mňam! Obložené misky a množstvo maškrty. Tu mám však jednu výhradu: málo servírovali pod stôl, veľmi málo! Krkúni. Potom dvojnožci hádzali také špicaté veci do steny, a potom už sme so ségrou chrneli a ťažko povedať, čo sa dialo. Tipujem, že štekali a vyli do bieleho rána.

Sobotné hranie

V sobotu sme šli na báječnú prechádzku pozdĺž rieky a popoludní sa prali o taniere, ktoré tí zmätení dvojnožci namiesto nám hádzali do nejakých košov na ihrisku. Robili sme, čo sa dalo, ale podľa mňa aj tak nepochopili, ako sa s lietajúcim tanierom správne hrať.

Večer sa piekli bortíky. Poctivo sme ich so ségrou strážili a hypnotizovali očami, aby sa pekne prepiekli. Nebudem klamať, možno aj nejaká tá slina ukvapla.

Nedeľné tŕpnutie

V nedeľu nám so ségrou trochu zatrnulo. Išli sme totiž do Poľska, kde si dvojnožci začali prezerať také malé búdy pre psov. Boli v tvare domov, vyvedené do najmenších detailov, s vežičkami, fontánami aj stromami. Veľmi pekné… ale my predsa patríme na gauč, to nám nemôžu urobiť!

Našťastie o kúsok ďalej skupina narazila na hromadu kamenia s nápisom Sněžka. Všetci sa na ňu vyškriabali a vykrikovali niečo o tom, že zdolali najvyššiu horu úplne ako pri minuloročnom krkonošskom teambuildingu, akurát to bolo o dosť jednoduchšie. Potom sa pri tom fotili, predstierali únavu a cudzí dvojnožci ich súcitne pozorovali. Trochu sme sa za nich hanbili, ale vďaka tomu zabudli na tie búdy a išli sme domov. Uf.

Zhrnutie

Čisto medzi nami. Podľa programu niet pochýb, že teambuilding zamestnancov bol iba zásterka. V skutočnosti išlo o to, aby sa čo najviac bavili psy. A to sa podarilo! Boli sme všetci spolu, všade boli hromady jedla, hádzali sa lietajúce taniere a chodilo na dlhé prechádzky v prírode. Dvojnožci boli spokojní, nabití energiou, veľa nás hladkali az tých malých padalo jedlo.

Naše hodnotenie: Dávame desať bodiek z desiatich !

Pac a pusu Sára a Apple